Povedomie pedagogických a odborných zamestnancov o problematike rizikového správania detí a dospievajúcich
so zameraním na látkové a nelátkové závislosti
Problematika látkových a nelátkových závislostí predstavuje závažný spoločenský aj pedagogický problém. Školské prostredie je miestom, kde sa rizikové správanie detí a mládeže prejavuje vo vysokej miere a preto je pripravenosť učiteľov na jeho rozpoznanie a riešenie kľúčová.
Cieľom výskumu bolo zistiť informovanosť a vzdelávacie potreby učiteľov základných a stredných škôl v oblasti prevencie závislostí a rizikového správania žiakov.
Látkové závislosti (alkohol, drogy, nikotín) a nelátkové závislosti (patologické hráčstvo, nadmerné používanie internetu a stým spojená napr. aj kyberšikana) sú významnými rizikovými faktormi ohrozujúcimi zdravý vývin detí a dospievajúcich a učitelia sú častokrát prví, ktorí reagujú, keď sa u žiaka prejavujú takéto formy rizikového správania. Úlohou pedagógov je nielen rozpoznať prejavy rizikového správania, ale aj reagovať primerane a preventívne. Učiteľ by mal byť pripravený na takéto situácie a mal by ich vedieť dostatočne zvládať. Výskum autorov Holdoš a kol. (2023)[1] poukazuje na to, že učitelia (ale aj iné dospelé osoby, ktorých úlohou je pomáhať deťom a dospievajúcim), nie sú osoby, ktorým by sa dieťa alebo dospievajúci zveril so svojimi problémami – napr. len 2% detí, ktoré sa stretli s kyberšikanou, sa o tom rozprávali s učiteľom alebo učiteľkou; 3% s niekým, koho prácou je pomáhať deťom (napr. školský poradca) a 6% detí a dospievajúcich sa o tom rozprávalo s iným dospelým, ktorému dôveruje. Výskum poukazuje takisto na to, že deti a dospievajúci, ktorí majú skúsenosť s niečím, čo im ublížilo alebo znepokojilo, majú znížený pocit bezpečia a prijatia v školskom prostredí. Podľa výskumu Health Behaviour in School-aged Children HBSC (Madarasová Gecková, 2023) školáci problémy riešia najčastejšie s rodičmi (74%), kamarátmi (72%) alebo sami, na učiteľov alebo iné dospelé osoby sa obrátilo 20%. V našom príspevku sme zamerali na to, ako učitelia sami vnímajú svoju pripravenosť reagovania na rizikové správanie so zameraním na látkové a nelátkové závislosti.
Prehľad užívania návykových látok na Slovensku u detí a dospievajúcich
Podľa výskumu Holdoša a kol. (2023) má 44% detí a dospievajúcich skúsenosť s alkoholom, pričom minimálne raz týždenne ho konzumuje 8% z nich; 33% detí a dospievajúcich má skúsenosť s elektronickými a 23% s tabakovými cigaretami a 16% so žuvacím tabakom. 10% detí a dospievajúcich uviedlo skúsenosť s marihuanou, pričom 4% uviedli pravidelnú konzumáciu vo frekvencii minimálne raz za mesiac. Vo výskume realizovanom v roku 2022 (Holdoš a kol. 2022) uviedli respondenti aj skúsenosť s extázou (3%) a pervitínom (2%). Podobné výsledky reportuje aj štúdia HBSC[2] – skúsenosť s pitím alkoholu uviedli skoro dve tretiny 15-ročných, približne tretina 13-ročných a menej ako pätina 11-ročných. Skúsenosť s marihuanou uviedlo 10% dievčat a 14% chlapcov vo veku 15 rokov. Výskum ESPAD (Kopányiová a kol., 2024)[3] reportuje pravidelné fajčenie (1 – 5 alebo viac) cigariet denne u 17,0% chlapcov a 17,2% dievčat, priemerné hodnoty spotreby alkoholu pri poslednom užití alkoholu u chlapcov prekračujú hranicu rizikového pitia najmä v prípade destilátov, u dievčat bolo zaznamenané, že spotreba alkoholu pri poslednom užití alkoholu dosahuje alebo prekračuje hranice rizikového pitia, najmä pri konzumácii vína a destilátov. Správa udáva užitie marihuany aspoň raz v živote u 28,4% chlapcov a u 25,3% dievčat, v prípade extázy u 5,7% chlapcov a 5,2% dievčat, v prípade pervitínu u 2,8% chlapcov a 2,7% dievčat.
Rizikové správanie na internete
Podľa štúdie HBSC riziko závislosti na internete vykazovalo 6% školákov vo všetkých vekových kategóriách, s výnimkou 11-ročných dievčat, približne jedna pätina chlapcov vo veku 13-15 rokov vykazovala riziko problematického hrania počítačových hier. Holdoš a kol. (2022) sa okrem excesívneho používania internetu zamerali aj na rizikové obsahy a aktivity – napr. 6% detí vo frekvencii raz za týždeň alebo častejšie sleduje na internete obsahy týkajúce sa spôsobov páchania samovraždy, 8% obsahy zobrazujúce telesné poškodzovanie alebo ubližovane si, 9% krvavé alebo násilné obrázky, 9% stránky zobrazujúce branie drog. 63% detí a dospievajúcich uviedlo, že videlo nejaké sexuálne obsahy, dve tretiny z nich na pornografickej stránke. 32% detí a dospievajúcich dostali nejakú sexuálnu správu, najčastejšie od soby, ktorú nepoznajú.
Metodológia
Cieľom výskumu bolo zistiť povedomie učiteľov základných a stredných škôl o problematike látkových a nelátkových závislostí a identifikovať svoje vzdelávacie potreby v tejto oblasti. Na stanovenie tém a oblastí výskumu sme uskutočnili sériu fokusových skupín s učiteľmi základných a stredných škôl. Dáta boli získané prostredníctvom dotazníka so škálovými položkami, ktoré zisťovali informovanosť učiteľov o návykových látkach, ich schopnosť rozpoznať žiakov pod vplyvom látok a vzdelávacie potreby v oblasti prevencie rizikového správania.
Výskumu sa zúčastnilo 214 respondentov – učiteľov základných a stredných škôl. 80,8% z nich bolo žien, 19,2% bolo mužov. Priemerný vek respondentov bol 46,9 roka, minimum 25 rokov a maximum 68 rokov. Priemerná dĺžka praxe respondentov bola 20,2 roku, minimum 0 a maximum 44 rokov (medián 20,5, modus 20).
97,2% (N=208) respondentov je zaradených v kategórii pedagogický zamestnanec, 2,8% (N=6) v kategórii odborný zamestnanec. V kategórii pedagogický zamestnanec bolo 80,4% (N=172) respondentov v kategórii učiteľ, 10,7% (N=23) v kategórii majster odbornej výchovy, 2,8% (N=6) v kategórii vychovávateľ, 1,9 (N=4) v kategórii pedagogický asistent, 2 respondenti boli v kategórii školský špeciálny pedagóg a 1 v kategórii zahraničný lektor.
Výsledky
Graf 1 zobrazuje odpovede respondentov na otázky týkajúce sa informovanosti respondentov o návykových látkach, ich schopnosti rozpoznať účinky návykových látok a identifikácie vzdelávacích potrieb v oblasti návykových látok. Škálové položky mali respondenti označiť odpoveďami 1=úplne súhlasím, 2=skôr súhlasím, 3=ani súhlasím ani nesúhlasím, 4=skôr nesúhlasím, 5=úplne nesúhlasím.
Graf 1 Informovanosť respondentov o návykových látkach a potreby vzdelávania v oblasti prevencie – priemerná hodnota
Výsledky ukázali, že učitelia síce deklarujú povedomie o alkohole a vnímajú potrebu vlastného vzdelávania, avšak v iných oblastiach – najmä pri nových psychoaktívnych látkach (kratom, HHC) a pri formálnom vzdelávaní poskytovanom školami – sa ukazuje nesúhlas. To poukazuje na významnú medzeru v informovanosti.
Ďalej je zrejmé, že rozpoznávanie a riešenie situácií spojených s užívaním ilegálnych drog (opiáty, stimulanty, halucinogény) je vnímané ako slabé miesto. Priemerné hodnoty okolo 2,6 – 2,8 odrážajú neistotu a čiastočný nesúhlas, čo možno interpretovať ako nízku pripravenosť učiteľov na praktické zvládanie krízových situácií.
Na druhej strane, fakt, že respondenti jednoznačne súhlasili s potrebou vzdelávania, poskytuje silný argument pre zavádzanie systematického, prakticky orientovaného profesijného rozvoja.
Graf 2 zobrazuje odpovede respondentov na otázky týkajúce sa oblasti rizikového používania internetu a potreby vzdelávania v tejto oblasti
Graf 2 Informovanosť respondentov o rizikovom používaní internetu a potreby vzdelávania v tejto oblasti
Výsledky ukázali, že respondenti súhlasia s tým, že zmysluplné trávenie voľného času je efektívnou formou prevencie rizikového správania a vítajú možnosť digitálnej podpory v oblasti látkových a nelátkových závislostí. Z výsledkov vyplýva, že respondenti poznajú negatívne dôsledky rizikového používania internetu a považujú vzdelávanie v tejto oblasti za potrebné.
Vyššie hodnoty a zároveň rezervy vidia respondenti hlavne v schopnosti poradiť žiakom pri podozrení na kyberšikanu, v informovanosti o trestnoprávnej zodpovednosti, v znalosti postupov pri riešené problémov a v komunikačných zručnostiach pri komunikácii s rodičmi.
V dotazníku mali respondenti aj možnosť voľnej odpovede a mohli napísať, s akou problematikou rizikového správania sa vo svojej praxi stretávajú a potrebovali by sa v nej dovzdelať. Respondenti uvádzali napr. oblasť siekt a ich pôsobenia, pornografiu, rodové stereotypy, obchodovanie s ľuďmi, rasistické prejavy, psychické zdravie detí a dospievajúcich, sexuálne zneužívanie.
Záver
Z výsledkov výskumu vyplýva, že pedagógovia základných a stredných škôl si v značnej miere uvedomujú závažnosť problematiky látkových a nelátkových závislostí, avšak ich praktická pripravenosť na riešenie konkrétnych situácií zostáva limitovaná. Táto skutočnosť korešponduje s poznatkami Holdoša a kol. (2023), podľa ktorých učitelia často nie sú prvou osobou, na ktorú sa deti a mladí ľudia obracajú so svojimi problémami. Nízka miera praktických kompetencií – napríklad rozpoznanie žiaka pod vplyvom omamných látok či znalosť postupov pri riešení týchto prípadov – poukazuje na potrebu cielenej metodickej podpory a zavedenia kontinuálneho profesijného rozvoja v oblasti prevencie.
Významným zistením je aj vysoká miera deklarovaného záujmu o ďalšie vzdelávanie, ktorá naznačuje otvorenosť učiteľov voči profesijnému rastu a zvyšovaniu svojej kompetentnosti v téme prevencie rizikového správania.
Respondenti považujú online vzdelávacie a poradenské platformy za vhodný nástroj podpory. Tento prístup môže reflektovať meniace sa potreby školského prostredia a digitalizáciu pedagogickej praxe. V kontexte prevencie rizikového správania na internete je dôležité, že učitelia identifikovali rezervy v oblastiach, ako sú kyberšikana, komunikácia s rodičmi a orientácia v trestnoprávnych súvislostiach. Tieto oblasti si vyžadujú medziodborovú spoluprácu – najmä medzi učiteľmi, školskými psychológmi a odborníkmi na právo a kyberbezpečnosť.
Výsledky taktiež naznačujú, že prevencia závislostí je v školskom prostredí vnímaná prevažne ako teoretická alebo formálna súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, nie ako systematicky implementovaná praktická činnosť. Tento rozpor medzi deklarovanou znalosťou a praktickým využitím preventívnych stratégií potvrdzuje potrebu revízie existujúcich vzdelávacích programov a kurzov pre učiteľov.
Celkovo možno konštatovať, že výskum potvrdil existenciu vedomostných aj praktických medzier v oblasti prevencie rizikového správania žiakov. Pre efektívne posilnenie kompetencií učiteľov je nevyhnutné prepojenie teoretického vzdelávania s praktickým nácvikom, simuláciami krízových situácií a zdieľaním dobrej praxe. Z perspektívy edukačnej politiky by bolo vhodné vytvoriť rámec pre systematické vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov v oblasti prevencie závislostí, ktorý by bol povinnou súčasťou ich profesijného rozvoja.
Bibliografia
Holdoš, J., Izrael, P., Almašiová, A., Kohútová, K. (2023). Vybrané formy rizikového správania detí a mládeže v roku 2023. Výskumná správa. Katolícka univerzita v Ružomberku, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch. 2023.
Holdoš, J., Izrael, P., Almašiová, A., Kohútová, K. (2022). Prežívanie a správanie detí a mládeže na Slovensku počas pandémie., Ružomberok: VERBUM – vydavateľstvo KU, 2022. ISBN 978-80-561-0979-3.
Kopányiová, A., Tomšik, R., Belovičová, K. & Belica, I. (2024). Európsky školský prieskum o alkohole a iných drogách (ESPAD) na Slovensku 2024. Bratislava: Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP). Dostupné na: https://vudpap.sk/wp-content/uploads/2025/01/Projekt-europskeho-skolskeho-prieskumu-o-alkohole-a-inych-drogach-%E2%80%93-ESPAD-2024.pdf.
Madarasová Gecková, A. a kol. (2023). Sociálne determinanty zdravia školákov HBSC – Slovensko 2021/2022: Národná správa o zdraví a so zdravím súvisiacom správaní 11-, 13- a 15-ročných školákov. Košice: ŠafárikPress / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Dostupné na: https://unibook.upjs.sk/img/cms/2023/lf/socialne-determinanty-zdravia-skolakov.pdf.
[1] Výskum sa uskutočnil na reprezentatívnom súbore detí a dospievajúcich v počte 1932 respondentov vo veku 9 – 18 rokov.
[2] Štúdia HBSC bola realizovaná na výskumnom súbore 11, 13 a 15 ročných školákov reprezentatívne pre populáciu na Slovensku
[3] Výskum bol zameraný na zisťovaní prevalencie užívania drog medzi žiakmi 9. ročníkov základných škôl a študentmi všetkých ročníkov stredných škôl v SR